Keď sa šťastná škola stretne so šťastnou majiteľkou: Nečakaný rozhovor na konferencii ADRIES 2026

• Niekedy stačí krátke stretnutie vo výťahu, aby sa myšlienky, ktoré odovzdávame počas konferenčnej prezentácie, premenili na skutočné ľudské spojenie.

Na medzinárodnej konferencii ADRIES 2026 v chorvátskom Splite som mala príležitosť vystúpiť so svojou interaktívnou prezentáciou Reziliencia v praxi: Cesta sebareflexie pre pedagógov. Spoločne s účastníkmi sme sa venovali reziliencii, sebauvedomeniu, princípom 9 + 0×0 múdreho človeka a vízii Šťastnej školy (Happy School). Pozvala som ich zamyslieť sa nad tým, ako naše postoje, emócie a každodenné rozhodnutia ovplyvňujú nielen náš vlastný profesijný život, ale aj ľudí, s ktorými pracujeme, a prostredie, ktoré spoločne vytvárame.

Vždy som verila, že tie najzmysluplnejšie okamihy na konferenciách sa často odohrávajú mimo oficiálneho programu. Vznikajú počas prestávok na kávu, neformálnych rozhovorov či nečakaných stretnutí, keď ľudia zistia, že ich spájajú podobné hodnoty a túžby. Tentoraz sa však niečo mimoriadne udialo vo výťahu.

Všetko sa začalo vo výťahu

Po mojej prezentácii som vo výťahu stretla ženu, ktorá ma oslovila a povedala mi, ako veľmi ju moje vystúpenie zaujalo, najmä vízia Šťastnej školy. Keď sme sa začali rozprávať, ukázala mi svoju vizitku. Okamžite ma na nej upútali dve jednoduché slová: HAPPY OWNER – ŠŤASTNÁ MAJITEĽKA.

Musela som sa usmiať. Práve som rozprávala o vytváraní šťastných škôl a predo mnou stála žena, ktorá sa s hrdosťou predstavovala ako šťastná majiteľka školy! Aká krásna náhoda. Alebo možno niečo viac než náhoda. Okamžite som pocítila, že máme niečo dôležité spoločné, a chcela som sa o jej skúsenostiach dozvedieť viac.

Volala sa Malika Bezzou a bola majiteľkou jazykovej školy vo francúzskej Normandii. Čím dlhšie sme sa rozprávali, tým viac ma zaujímalo, čo pre ňu znamená byť šťastnou majiteľkou. Je to len pozitívny postoj k podnikaniu alebo sa za týmito dvoma slovami skrýva hlbšia filozofia? Ako pristupuje k vedeniu ľudí, tímovej spolupráci a výzvam, ktoré prináša riadenie vzdelávacej organizácie?

Rozhodla som sa pozvať ju na krátky spontánny rozhovor. Nemali sme pripravené otázky ani zámer viesť formálnu diskusiu o líderstve. Jednoducho som chcela počúvať jej príbeh a zistiť, čo sa môžem naučiť od človeka, ktorý sa rozhodol charakterizovať sám seba takým inšpiratívnym spôsobom.

Zoznámte sa s Malikou Bezzou – šťastnou majiteľkou jazykovej školy v Normandii

Skôr než sa s vami podelím o náš rozhovor, rada by som predstavila ženu, ktorá stojí za týmito dvoma slovami. Malika Bezzou je majiteľkou medzinárodnej jazykovej školy French in Normandy – IH Rouen, ktorá sídli vo francúzskom meste Rouen v Normandii.

Jej škola každoročne privíta približne 1 700 študentov z rôznych krajín, kultúr a generácií. Študovať tu môžu ľudia od 16 rokov bez hornej vekovej hranice a škola zároveň prijíma aj organizované školské skupiny. French in Normandy ponúka kurzy všeobecnej francúzštiny, prípravu na jazykové skúšky aj vzdelávacie programy pre učiteľov. Vytvára tak príležitosti na učenie pre študentov a pedagógov s rôznymi potrebami a ambíciami.

Na prístupe tejto školy ma osobitne oslovilo, že učenie sa nekončí za dverami učebne. Popri jazykových kurzoch Malika so svojím tímom organizuje kultúrne a spoločenské aktivity, ktoré študentom umožňujú skutočne sa ponoriť do francúzskeho jazyka, kultúry a každodenného života. Ich cieľom nie je iba zlepšovať jazykové zručnosti študentov, ale vytvárať pre nich zmysluplný, príjemný a nezabudnuteľný pobyt v Normandii.

Keďže sa už takmer tri desaťročia venujem vzdelávaniu a rozvoju učiacich sa organizácií, prirodzene ma zaujímala filozofia, ktorá stojí za fungovaním tejto školy. Každá vzdelávacia organizácia má svoje programy, služby, štruktúry a procesy. To, čo však podľa mňa skutočne rozhoduje, je spôsob, akým ľudia spolupracujú, a hodnoty, ktorými sa riadia pri každodenných rozhodnutiach. Chcela som pochopiť, ako si Malika vybudovala svoj tím, čo ju motivuje po toľkých rokoch vo vzdelávaní a prečo o svojej práci stále hovorí s takým nadšením.

A tak sa začal náš spontánny rozhovor.

Náš rozhovor: Šťastná majiteľka, šťastný tím, šťastní študenti

Jana: Ahoj, Malika.

Malika: Ahoj, Jana!

Jana: Hovoríš o sebe, že si šťastná majiteľka.

Malika: Áno, presne tak!

Jana: A práve v tom je naše spojenie. Tebe sa páči moja vízia šťastnej školy.

Malika: Áno!

Jana: A mne sa páčia šťastní majitelia škôl!

Malika: Áno!

Jana: Môžeš nám o sebe povedať niečo viac?

Malika: Samozrejme. Volám sa Malika a som šťastnou majiteľkou jazykovej školy vo francúzskej Normandii. A keď sa ma pýtaš, prečo som šťastná majiteľka, myslím si, že je to preto, lebo som šťastná, že mám svoju školu, a moja práca je mojou vášňou. V tejto škole pracujem už tridsať rokov. Budúci rok oslávim svoje tridsiate výročie. A myslím si, že ak som šťastná ja ako majiteľka, budem mať šťastný tím. A budem mať šťastných študentov. Je to taký pozitívny kruh, v ktorom sa všetko navzájom podporuje.

Jana: Akú radu by si dala majiteľom škôl, ktorí sa momentálne necítia šťastní? Je niečo, čo sama robíš a o čo by si sa s nimi mohla podeliť?

Malika: Myslím si, že je to aj otázka osobnosti. Ak si pozitívne naladená... Je pravda, že byť podnikateľkou nie je jednoduché. Sme obklopené mnohými, povedzme, hrozbami a je to náročné. Ale ak svojmu tímu ukážeš, že si veríš a že veríš aj im... Ja nie som jediná, kto riadi našu školu. Sme tím. Všetci sme na jednej lodi. A tak spoločne uspejeme. Zdieľame nápady. Nie som jediná, kto rozhoduje. Rozhodujeme ako tím. Ja vlastne dávam prvotný impulz a tím sa pridáva. A ešte jedna veľmi dôležitá vec je výber nových ľudí.

Jana: Rozumiem. Ale skôr než prejdeme k výberu zamestnancov, počujem v tom vášeň.

Malika: Áno.

Jana: Počujem dôveru.

Malika: Áno.

Jana: A tímovú spoluprácu.

Malika: Áno.

Jana: Takže toto by boli také hlavné piliere tvojho prístupu...

Malika: To určite nie je všetko, pretože by som o tom dokázala rozprávať celé hodiny! Ale myslím si, že veľmi dôležité sú pocity, ktoré máš, a pocity, ktoré zdieľaš so svojím tímom.

Jana: Takže ide aj o tvoje vlastné prežívanie.

Malika: Áno. A čím viac ho zdieľaš, tým viac ťa ľudia budú nasledovať. Ak si však stále negatívne naladená a hovoríš: „Ach, nemyslím si... Bojím sa, že...“, vieš, keď používaš takéto výrazy, nepôsobí to veľmi pozitívne.

Jana: Je to demotivujúce.

Malika: Áno, presne!

Jana: A čo si chcela povedať o výbere nových zamestnancov?

Malika: Keď prijímaš nového človeka, neprijímaš ho len ako jednotlivca. Prijímaš ho do celého tímu. Keď mám pred sebou kandidáta na pracovnom pohovore, predstavujem si okolo seba celý svoj tím. A pýtam sa: „Čo tento človek prinesie nášmu tímu? Má niečo výnimočné?“ Keď čítam životopis, nepozerám sa iba na diplomy. Zaujíma ma napríklad aj to, či má rád kino, literatúru, spev alebo niečo iné. Vieš, práve tie malé veci môžu vytvoriť rozdiel a priniesť do tímu niečo nové a hodnotné.

Jana: A máš na záver nejakú myšlienku, o ktorú by si sa chcela podeliť?

Malika: Hm... „Ak nájdeš prácu, ktorú miluješ, nájdeš aj tím, ktorý budeš milovať.“

Jana: To je nádherné! Ďakujem!

Čo vo mne Malikin príbeh vyvolal

Keď som Maliku počúvala, uvedomila som si, že náš rozhovor je o niečom oveľa hlbšom než o úspešnom vedení jazykovej školy. Bol o vzťahu medzi tým, kým sme ako lídri, ako pristupujeme k ľuďom a aké organizácie spoločne vytvárame. Jej slová mi pripomenuli mnohé rozhovory, ktoré som v priebehu rokov viedla s učiteľmi, riaditeľmi škôl, manažérmi a podnikateľmi, najmä s tými, ktorí sa cítia zahltení zodpovednosťou, očakávaniami a neustálym tlakom na dosahovanie výsledkov.

Ako prvá ma oslovila jej vášeň. Po takmer tridsiatich rokoch v jednej škole stále hovorí o svojej práci s úprimným nadšením. Nepredstiera, že byť podnikateľkou je jednoduché. Naopak, otvorene priznáva ťažkosti a neistoty, ktoré vedenie organizácie prináša. Napriek tomu sa rozhoduje sústrediť na to, čo jej dáva energiu a zmysel. Myslím si, že práve v tom je dôležitý rozdiel. Byť šťastnou majiteľkou neznamená mať dokonalú firmu alebo žiť bez problémov. Znamená to nachádzať zmysel v tom, čo robíme, a rozvíjať vnútorné zdroje, ktoré nám pomáhajú čeliť výzvam bez toho, aby sme pritom strácali samých seba.

Toto poznanie úzko súvisí s mojím chápaním reziliencie v praxi. Počas prezentácie na konferencii ADRIES som účastníkov pozvala skúmať, ako reagujeme na náročné situácie a ako naše myšlienky, emócie a presvedčenia ovplyvňujú naše správanie. Reziliencia podľa mňa neznamená iba byť silný alebo zostať za každých okolností pozitívny. Začína sa sebauvedomením, schopnosťou rozpoznať, čo sa v nás odohráva, a vedome si zvoliť, ako na danú situáciu zareagujeme. Malika túto myšlienku vyjadrila veľmi prakticky, keď hovorila o emocionálnej atmosfére, ktorú vytvára líder.

Vysvetlila, že keď neustále komunikujeme strach, neistotu alebo negativitu, náš tím môže tieto emócie preberať. Naopak, keď prejavujeme dôveru, sebadôveru a ochotu spolupracovať, môžeme vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia cítia bezpečnejšie a motivovanejšie. To však neznamená skrývať problémy alebo predstierať, že je všetko v poriadku. Znamená to uvedomovať si, že naše emócie a postoje ovplyvňujú druhých, obzvlášť vtedy, keď nesieme zodpovednosť za vedenie tímu.

Rovnako ma inšpiroval spôsob, akým Malika hovorila o dôvere a zdieľanej zodpovednosti. Jasne vyjadrila, že sa nepovažuje za jediného človeka, ktorý riadi školu. Verí v zapájanie svojho tímu, zdieľanie nápadov a spoločné rozhodovanie. Jej opis líderstva bol jednoduchý, ale veľmi výstižný: ona dáva prvotný impulz a tím prispieva k tomu, aby sa veci posúvali dopredu.

Okamžite mi to pripomenulo našu prácu v Learn & Lead Innovation, kde podporujeme vzdelávacie organizácie na ich ceste k učiacim sa komunitám. Jednou z najdôležitejších zmien, ktoré podporujeme, je prechod od vedenia sústredeného v rukách jedného človeka ku kultúre zdieľanej zodpovednosti, neustáleho učenia sa a vzájomnej dôvery. Líder nemusí poznať všetky odpovede ani prijímať každé rozhodnutie. Niekedy je jeho najväčším prínosom vytvoriť podmienky, v ktorých ostatní získajú dostatok dôvery, aby prichádzali s vlastnými nápadmi, preberali zodpovednosť a rástli.

Ďalšou časťou rozhovoru, ktorá mi zostala v pamäti, bol Malikin prístup k výberu nových zamestnancov. Vysvetlila, že keď vedie pracovný pohovor, nepozerá sa iba na kvalifikáciu, diplomy či odborné skúsenosti. Predstavuje si svoj existujúci tím a premýšľa nad tým, čo by nový človek mohol priniesť ľuďom, ktorí v škole už pracujú. Všíma si osobné záujmy, talenty a vášne, či už ide o film, literatúru, hudbu alebo čokoľvek iné.

Tento pohľad ma oslovil, pretože odráža niečo, čomu hlboko verím: ľudia sú vždy viac než ich pracovné pozície. Ak sa sústredíme výlučne na kvalifikáciu a výkon, riskujeme, že prehliadneme jedinečné vlastnosti, ktoré robia z jednotlivcov hodnotných členov komunity. Učiteľ nie je iba človek, ktorý odučí hodinu, rovnako ako manažér nie je iba človek, ktorý organizuje procesy. Každý z nás prináša vlastné skúsenosti, tvorivosť, hodnoty a potenciál. Rozpoznanie a ocenenie tejto jedinečnosti môže obohatiť celú organizáciu.

V našom prístupe k rozvoju učiacich sa organizácií často hovoríme o potrebe vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia cítia videní, vypočutí a oceňovaní. Malikin prístup k výberu zamestnancov mi pripomenul, že tento proces sa začína ešte predtým, než človek do tímu nastúpi. Otázky, ktoré kladieme počas pracovných pohovorov, veľa prezrádzajú o organizačnej kultúre, ktorú chceme budovať.

Od šťastnej majiteľky k šťastnej škole

Azda najsilnejším prepojením medzi Malikinou skúsenosťou a mojou prezentáciou bolo jej pomenovanie pozitívneho kruhu, v ktorom sa jednotlivé prvky navzájom podporujú. Verí, že keď je ona šťastnou majiteľkou, môže prispievať k vytváraniu šťastného tímu, ktorý následne pomáha vytvárať šťastných študentov.

Šťastná majiteľka → Šťastný tím → Šťastní študenti → Šťastná škola.

Táto jednoduchá myšlienka vystihuje niečo podstatné z našej vízie Šťastnej školy 2030+. Keď hovoríme o šťastnej škole, nepredstavujeme si miesto, kde sa všetci neustále usmievajú alebo kde nikdy nevznikajú problémy. Hovoríme o vzdelávacej organizácii, v ktorej ľudia zažívajú dôveru, spolupatričnosť, zmysluplné vzťahy a príležitosti na osobný i profesijný rast.

Pre mňa je šťastná škola zároveň učiacou sa organizáciou. Je to miesto, kde sa učitelia neprestávajú učiť, lídri reflektujú svoje rozhodnutia, študenti dostávajú podporu pri rozvíjaní svojho potenciálu a každý má možnosť prispievať k spoločnej vízii. Takéto prostredie nemožno vytvoriť iba prostredníctvom smerníc alebo strategických dokumentov. Vzniká v každodenných interakciách, rozhodnutiach a vzťahoch.

Samozrejme, šťastie majiteľa školy alebo jej riaditeľa automaticky nezaručuje šťastie všetkých ostatných. Vedenie však výrazne ovplyvňuje organizačnú kultúru. Spôsob, akým lídri komunikujú, reagujú na chyby, oceňujú úspechy a zapájajú ostatných do rozhodovania, môže posilňovať alebo oslabovať dôveru a pocit spolupatričnosti v tíme.

Práve preto som presvedčená, že rozhovory o kvalite vzdelávania, inováciách a výkonnosti organizácií musia zahŕňať aj rozhovory o ľuďoch, ktorí naše školy vedú. Nemôžeme očakávať, že učitelia budú vytvárať podporné prostredie pre žiakov, ak oni sami nezažívajú podporu, rešpekt a príležitosti na rast. A nemôžeme očakávať, že lídri budú inšpirovať ostatných, ak stratili vlastný pocit zmyslu a spojenie s prácou, ktorú kedysi milovali.

Malikin príbeh mi ponúkol krásny príklad toho, ako sa tieto myšlienky môžu prirodzene spájať v každodennom živote školy. Nehovorila o zložitých modeloch líderstva ani o teóriách organizačného rozvoja. Hovorila o vášni, dôvere, tímovej spolupráci a dôležitosti výberu ľudí, ktorí prinášajú do komunity niečo hodnotné. Napriek tomu som za jej jednoduchými slovami rozpoznala mnohé princípy, ktoré nás vedú pri rozvíjaní vedenia založeného na ľudskosti a budovaní učiacich sa organizácií.

Okamih, na ktorý nezabudnem

Na konci nášho rozhovoru som sa Maliky opýtala, či by sa chcela podeliť o nejakú záverečnú myšlienku s ostatnými majiteľmi škôl. Na chvíľu sa zamyslela a potom spontánne povedala:

„Ak nájdeš prácu, ktorú miluješ, nájdeš aj tím, ktorý budeš milovať.“

Obe sme sa rozosmiali. Zdalo sa, že aj samotnú Maliku prekvapila jednoduchosť a krása toho, čo práve vyslovila. Nemali sme pripravený scenár ani zámer vytvoriť dokonalé posolstvo o líderstve. Bol to jednoducho autentický okamih medzi dvoma ženami, pedagogičkami a podnikateľkami, ktoré zistili, že ich spájajú podobné hodnoty.

Odvtedy nad jej slovami premýšľam. Pripomenuli mi, že vzťahy, ktoré vytvárame v profesionálnom živote, úzko súvisia so zmyslom, ktorý nachádzame vo svojej práci. Keď nám na tom, čo robíme, skutočne záleží, prirodzene viac investujeme svoju energiu do ľudí okolo seba, vnímame ich potenciál a vytvárame príležitosti, aby mohli uspieť. A keď sme obklopení ľuďmi, ktorí zdieľajú naše hodnoty a odhodlanie, práca sa môže stať zdrojom inšpirácie, nielen zoznamom povinností.

Samozrejme, vytvoriť správny tím si vyžaduje čas, trpezlivosť a niekedy aj náročné rozhodnutia. Láska k práci neodstraňuje výzvy, ktoré vedenie ľudí prináša. Možno nám však dáva silnejší dôvod čeliť im spoločne.

Čo si odnášam z konferencie ADRIES 2026

Na konferenciu ADRIES 2026 som prišla podeliť sa o svoje skúsenosti, predstaviť princípy 9 + 0×0 múdreho človeka a pozvať pedagógov a lídrov škôl k zamysleniu nad rezilienciou, ľudskosťou a osobným rastom. Chcela som ukázať, ako nám sebauvedomenie a reflexia môžu pomáhať premieňať každodenné výzvy na príležitosti na učenie a rozvoj.

Domov si však odnášam niečo rovnako hodnotné: nové pohľady, zmysluplné vzťahy a skutočné príbehy, ktoré obohacujú moje vlastné chápanie líderstva a vzdelávania. Stretnutie s Malikou mi pripomenulo, že myšlienky, ktoré rozvíjame a šírime prostredníctvom Learn & Lead Innovation, nie sú iba teoretickými konceptmi. Mnohé z nich už žijú pedagógovia a lídri v rôznych častiach Európy, niekedy bez toho, aby ich pomenúvali prostredníctvom konkrétnych modelov či rámcov.

Opäť som si uvedomila, že medzinárodné sieťovanie pre mňa neznamená predovšetkým výmenu vizitiek alebo zbieranie profesionálnych kontaktov. Znamená objavovať ľudí, ktorých skúsenosti, hodnoty a túžby sa stretávajú s našimi vlastnými. Znamená byť zvedavá, pozorne počúvať a zostať otvorená nečakaným príležitostiam učiť sa jeden od druhého.

Niekedy sa tie najzmysluplnejšie profesionálne rozhovory začínajú na tých najneočakávanejších miestach. Dokonca aj vo výťahu.

Ďakujem ti, Malika, za tvoju otvorenosť, pozitívnu energiu a ochotu tak spontánne sa podeliť o svoje skúsenosti. Tvoj príbeh mi dal ďalší dôvod veriť vo víziu šťastných škôl a v dôležitosť vedenia ľudí založeného na ľudskosti. Verím, že naše stretnutie bude začiatkom ďalších rozhovorov a príležitostí učiť sa jedna od druhej.

Keď sa nad touto skúsenosťou zamýšľam, rada by som pozvala aj ostatných majiteľov škôl, riaditeľov, pedagógov a lídrov k dvom otázkam:

• Ste šťastným majiteľom, šťastným lídrom alebo šťastným učiteľom?

• A čo robíte preto, aby ľudia okolo vás zažívali vo svojej práci šťastie, zmysel a pocit spolupatričnosti?

Možno sa cesta k šťastnej škole začína jednou veľmi jednoduchou otázkou:

Nakoľko sú šťastní ľudia, ktorí ju vedú?

Učiť sa s láskavosťou, viesť so zmyslom.