Niekedy sa veľké veci začínajú nenápadne. Jedným pozvaním, novým stretnutím, skúsenosťou, ktorá nás osloví, alebo myšlienkou, ktorá v nás postupne dozrieva. Presne tak sa začal aj príbeh našej medzinárodnej konferencie Učiace sa komunity 2026. Príbeh o odvahe, spolupráci, inováciách, odolnosti a ľuďoch, ktorí sa rozhodli spoločne vytvoriť niečo zmysluplné.
Dňa 17. októbra 2026 sme sa v hoteli Borovica na Štrbskom Plese stretli na medzinárodnej konferencii Učiace sa komunity 2026, ktorú sme pripravili v hybridnom formáte – prezenčne aj online. Naše pozvanie prijali učitelia, vedenia škôl, odborní zamestnanci, lektori, mentori a partneri vzdelávania zo Slovenska aj zo zahraničia. Veľmi ma teší, že sme mohli privítať odborníkov a účastníkov z Lotyšska, Portugalska, Chorvátska, Litvy, Severného Macedónska, Českej republiky a Rakúska.
Na konferencii sa zúčastnilo 120 účastníkov, pričom nás mimoriadne potešilo, že mnohé školy a vzdelávacie organizácie zastupovali dvojčlenné aj početnejšie tímy. Medzi účastníkmi boli zástupcovia základných a stredných škôl, jazykových škôl, univerzít, ako aj organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých. Práve účasť viacerých kolegov z jednej organizácie vnímam ako významný krok k spoločnému učeniu, zdieľaniu skúseností a prenášaniu nových myšlienok do každodennej praxe.
Naším cieľom bolo priniesť viac než odborné prednášky. Chceli sme vytvoriť priestor, v ktorom ľudia zažijú silu spolupráce, získajú nové poznatky a praktické inšpirácie, spoznajú ľudí s podobnými hodnotami a odnesú si domov chuť pokračovať vo vlastnom rozvoji aj rozvoji svojich škôl.
Dnes, keď sa za konferenciou obzerám, si uvedomujem, že sme dosiahli ešte niečo viac. Učiacu sa komunitu sme nielen predstavili. My sme ju spoločne zažili.
Myšlienka zorganizovať medzinárodnú konferenciu Učiace sa komunity sa začala rodiť už v decembri 2025 v lotyšskej Rige. Na pozvanie Adély Vítkovskej a Vandy Novokšonovej z KNOWLO Global som tam vystúpila so svojimi 9 + 0–0 princípmi, ktoré sú základom môjho prístupu k osobnému rozvoju, učeniu a líderstvu.
Toto stretnutie bolo pre mňa dôležité nielen z odborného, ale aj osobného hľadiska. Opäť som si uvedomila, akú silu má medzinárodné prepájanie ľudí, ktorí sa venujú vzdelávaniu, zdieľajú svoje skúsenosti a hľadajú nové cesty, ako podporovať rozvoj jednotlivcov aj celých organizácií.
Práve v Rige som mala možnosť prvýkrát osobne zažiť simultánne tlmočenie prostredníctvom umelej inteligencie (AI). Táto technológia ma oslovila svojím potenciálom sprístupňovať odborný obsah ľuďom z rôznych jazykových prostredí a pomáhať prekonávať jazykové bariéry pri medzinárodnom vzdelávaní.
Začala som premýšľať, ako by sme podobnú skúsenosť mohli priniesť aj na Slovensko. Nielen ako technologickú novinku, ale ako súčasť našej filozofie vzdelávania, ktoré je otvorené, prístupné a prepája ľudí bez ohľadu na krajinu či jazyk.
Postupne sa zrodila predstava konferencie, ktorá nebude iba ďalším odborným podujatím. Chcela som vytvoriť priestor, v ktorom sa budú stretávať ľudia ochotní učiť sa, zdieľať skúsenosti, hľadať riešenia a spoločne rozvíjať školy.
A o desať mesiacov neskôr sa táto myšlienka stala skutočnosťou.
Na konferencii Učiace sa komunity 2026 sme sa rozhodli využiť AI simultánne tlmočenie, s ktorým som sa prvýkrát osobne stretla práve v Rige. Technologické riešenie nám zabezpečil dodávateľ z Lotyšska.
Vďaka tomu sme mohli do nášho medzinárodného podujatia priniesť ďalší inovatívny prvok, ktorý pomáha prepájať ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi a vytvára nové možnosti pre odborné vzdelávanie a medzinárodnú spoluprácu.
Aj táto skúsenosť nám priniesla nové poznatky. Technológia mala svoje menšie nedostatky a ukázala nám oblasti, ktoré bude potrebné do budúcnosti zlepšiť. Napriek tomu považujem za dôležité, že sme mali odvahu vyskúšať ju v praxi a ponúknuť účastníkom skúsenosť s jednou z možností využitia umelej inteligencie vo vzdelávaní.
Inovácie nevznikajú iba tým, že o nich hovoríme. Vznikajú vtedy, keď máme odvahu ich vyskúšať, učiť sa z vlastnej skúsenosti a postupne ich zlepšovať. Presne takto pristupujeme k inováciám aj v Learn & Lead Innovation.
Veľké poďakovanie preto patrí Adéle Vítkovskej, Vande Novokšonovej a KNOWLO Global, ktoré stáli pri začiatku tohto príbehu. Ich pozvanie do Rigy otvorilo priestor nielen na predstavenie mojich princípov medzinárodnej komunite, ale aj na vznik ďalšej myšlienky, ktorú sme dokázali preniesť do praxe.
Pre mňa je to krásny príklad toho, ako funguje učiaca sa komunita. Jedno stretnutie, jedna nová skúsenosť a otvorenosť voči inováciám môžu postupne prerásť do projektu, ktorý spojí ľudí z viacerých krajín.
Keď som v máji 2026 pocítila, že nastal čas zorganizovať veľkú konferenciu pre odbornú verejnosť, položila som si jednoduchú otázku: „Jana, si pripravená na takúto veľkú vec?“ Moja vnútorná odpoveď bola jasná: „Nie, Jana. Ešte nie si.“
Nie preto, že by mi chýbali skúsenosti, odborné zázemie alebo vízia. Chýbal mi tím. Ľudia, ktorí by tejto myšlienke uverili a boli ochotní venovať jej svoje schopnosti, čas a energiu. Vedela som, že takúto konferenciu nechcem a ani nemôžem pripraviť sama.
A tak som poslala do sveta výzvu. Začali prichádzať pozitívne odpovede, ponuky pomoci a prihlášky ľudí, ktorí sa rozhodli pridať. Postupne sa ku mne pripojili ľudia z rôznych profesijných prostredí – projektová manažérka, marketérka, lektorka, zástupkyňa riaditeľky základnej školy, psychologičky, odborná asistentka, učiteľka, technický manažér a digitálny tím Learn & Lead Innovation z Nemecka.
Každý priniesol niečo iné. Iné skúsenosti, schopnosti, osobnosť aj pohľad na vec. A práve v tom bola naša sila. Z jednotlivcov sa začal vytvárať tím. Učili sme sa komunikovať, rozdeľovať zodpovednosti, dôverovať si, hľadať riešenia a postupne budovať spoločný spôsob práce.
Osobitne by som chcela vyzdvihnúť Janu Urbanovú, zástupkyňu riaditeľky ZŠ Bystrická cesta v Ružomberku, ktorá sa s obrovskou energiou, vierou v našu spoločnú myšlienku a osobným nasadením zapojila do príprav konferencie.
Jana sa s plnou vervou pustila najmä do oslovovania sponzorov a budovania partnerstiev, ktoré nám pomohli vytvoriť podmienky na zorganizovanie konferencie na vysokej úrovni. Jej iniciatíva, vytrvalosť a ochota hľadať riešenia boli dôležitým príspevkom k tomu, že sme mohli našich hostí privítať v krásnom prostredí hotela Borovica na Štrbskom Plese.
Veľmi ma potešilo, že sa k Jane postupne pridali aj ďalšie kolegyne z jej školského tímu, ktoré sa aktívne zapojili do príprav a organizácie konferencie. Každá prispela svojimi schopnosťami, časom, energiou a ochotou pomôcť. Všetkým patrí moje úprimné a veľké poďakovanie.
Ich zapojenie bolo pre mňa výnimočné aj z ďalšieho dôvodu. ZŠ Bystrická cesta mala na konferencii najpočetnejšie zastúpenie spomedzi zúčastnených škôl. A nebolo to náhodou.
Práve táto škola sa totiž pred dvoma rokmi ako prvá škola na Slovensku verejne prihlásila k ceste rozvoja na učiacu sa organizáciu v spolupráci s Learn & Lead Innovation. Bol to odvážny krok, ktorý znamenal rozhodnutie pozrieť sa na fungovanie školy novým spôsobom – cez učenie sa, spoluprácu, rozvoj ľudí a spoločnú zodpovednosť za zmenu.
Dnes je ZŠ Bystrická cesta jedným z ťahúňov zavádzania inovácie Learn & Lead do prostredia základných škôl. Jej príbeh ukazuje, že cesta k učiacej sa organizácii nie je jednorazovým projektom ani absolvovaním niekoľkých školení. Je to dlhodobý proces, v ktorom sa mení spôsob premýšľania, komunikácie, spolupráce a vedenia ľudí.
Práve preto bolo pre mňa také silné vidieť, ako sa učiteľky a členky školského tímu aktívne zapájajú do organizácie podujatia, ktoré túto filozofiu predstavuje ďalším školám. Neprišli iba počúvať o učiacich sa komunitách. Samy sa stali ich aktívnymi spolutvorkyňami.
Na Jane Urbanovej a jej kolegyniach si nesmierne vážim, že nezostali iba pri slovách a spoločnej vízii. Rozhodli sa konať, prevziať zodpovednosť a prispieť k niečomu, čo presahuje hranice ich vlastnej školy. Práve takto si predstavujem školu na ceste k učiacej sa organizácii – ako miesto, kde ľudia rastú, spolupracujú a svojím príkladom inšpirujú ďalších.
Som presvedčená, že skúsenosti ZŠ Bystrická cesta budú veľmi cenné aj pre ďalšie školy, ktoré sa rozhodnú pridať k našej vízii Happy School 2030+. Ukazujú totiž, že zmena sa nezačína dokonalým plánom. Začína sa rozhodnutím ľudí, ktorí sú ochotní učiť sa, skúšať nové veci a spoločne vytrvať.
Rovnako veľké poďakovanie patrí Alexandre Haberovej, ktorá sa významne podieľala na organizačnej príprave konferencie, a všetkým ďalším členom tímu, ktorí do spoločného projektu vložili svoje schopnosti, čas, energiu a srdce.
Tím, ktorý sa spojil pri príprave konferencie, bol pre mňa jedným z jej najväčších prínosov. Spoločne sme prešli dôležitou etapou rozvoja nášho profesionálneho aj tímového ducha. Učili sme sa spolupracovať, dôverovať si, preberať zodpovednosť, zvládať nečakané situácie a hľadať riešenia aj vtedy, keď veci nešli podľa našich predstáv. Prešli sme skutočným testom odolnosti, spolupráce a vzájomnej dôvery. A obstáli sme.
Zo srdca ďakujem každému členovi nášho tímu za všetko, čo do spoločného diela vložil – za čas, energiu, nápady, odvahu, vytrvalosť aj ochotu učiť sa. Spoločne sme dokázali oveľa viac než zorganizovať medzinárodnú konferenciu. Vytvorili sme základy komunity, ktorá má potenciál ďalej rásť, a otvorili sme dvere ďalším ľuďom, ktorí chcú byť súčasťou tejto cesty.
Najväčšou hodnotou našej spoločnej cesty nebola iba konferencia, ktorú sme dokázali pripraviť, ale predovšetkým to, čo sme spolu zažili a kým sme sa počas tejto cesty stávali. Prešli sme skúškou profesionality, tímového ducha a odolnosti. Každý z nás do nej priniesol niečo jedinečné a spoločne sme vytvorili niečo, čo presahuje nás samotných. Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili. Otvorili sme dvere ďalším. Kto sa k nám pridá nabudúce?
Na túto konferenciu budem spomínať aj ako na jeden z najsilnejších osobných zážitkov v oblasti líderstva a tímovej spolupráce. Pripravujete podujatie niekoľko mesiacov. Venujete mu svoj čas, energiu, skúsenosti, tvorivosť a maximum svojich schopností. Spolu s tímom premýšľate nad každým detailom, hľadáte riešenia, plánujete, preverujete a veríte, že ste pripravení.
A potom príde okamih, keď sa pred vašimi očami začne odvíjať úplne iný film. Technika nefunguje tak, ako má, priamy prenos sa komplikuje, účastníci čakajú a čas plynie. Vy pritom viete, že všetci sa pozerajú aj na vás.
Prežívať chvíle, keď viete, že ste do príprav vložili svoje maximum, a napriek tomu sa pred vašimi očami začína odohrávať niečo, čo ste neplánovali, je skutočným testom odolnosti. Nie tej, o ktorej prednášame, ale tej, ktorú v danej chvíli žijeme.
Presne to sme zažili pri úvode konferencie. Navonok sme sa snažili zachovať pokoj, komunikovať a udržať spoločnú atmosféru. Vnútri však naše hlavy pracovali na plné obrátky. Predovšetkým náš technický tím hľadal možnosti, skúšal riešenia a robil všetko pre to, aby sme dokázali prepojiť prezenčných a online účastníkov.
A potom sa stalo niečo krásne. K riešeniu sa spontánne pridal aj jeden z účastníkov z hľadiska. Hranica medzi organizátormi a účastníkmi sa v tej chvíli akoby stratila. Už sme neboli dve skupiny ľudí. Boli sme jedna komunita, ktorá mala spoločný cieľ.
A spoločne sme to zvládli.
Nebolo to dokonalé, ale bolo to autentické. Bola to praktická ukážka odolnosti, spolupráce, iniciatívy, vzájomnej podpory a hľadania riešení v reálnom čase. Presne tých hodnôt a kompetencií, ktoré chceme rozvíjať aj v našich školách.
Ďakujem každému, kto bol v tej chvíli s nami. Za trpezlivosť, pochopenie, empatiu, podporu a ochotu byť súčasťou riešenia. Zároveň viem, že technické zabezpečenie musíme posunúť na vyššiu úroveň. Spätná väzba účastníkov nám to tiež jasne ukázala. Už teraz preto pracujeme na tom, aby sme pre ďalší ročník našli spoľahlivého a profesionálneho technického partnera.
Pretože sme učiaca sa komunita. A učiaca sa komunita sa učí aj zo svojich chýb, nečakaných situácií a skúseností.
Popri tejto neplánovanej skúsenosti sme účastníkom priniesli bohatý odborný program, ktorý prepájal vedecké poznatky, skúsenosti zo slovenského aj medzinárodného prostredia a praktické možnosti rozvoja škôl. V centre pozornosti bol človek – žiak, učiteľ, školský líder – a prostredie, v ktorom sa môže učiť, rozvíjať a napĺňať svoj potenciál.
Veľmi dôležitou súčasťou programu bola téma prístupu zameraného na žiaka, ktorej sa dlhodobo odborne venuje prof. PhDr. Gabriela Lojová, PhD., z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Jej odborná práca nám pripomína, že učenie sa nezačína obsahom učiva, ale človekom, ktorý sa učí. Ako rozumieme individuálnym potrebám žiakov? Ako podporujeme ich vnútornú motiváciu, samostatnosť a zodpovednosť? Ako vytvárame bezpečné prostredie, v ktorom sa neboja robiť chyby, klásť otázky a objavovať?
Tieto otázky sa netýkajú iba učiteľov. Sú rovnako dôležité pre vedenie škôl. Veľmi ma potešilo, keď sa práve táto súvislosť objavila aj v spätnej väzbe. Jedna z účastníčok si odniesla myšlienky pani profesorky Lojovej predovšetkým do oblasti spolupráce vedenia školy s kolegami.
Je to pre mňa významné potvrdenie, že prístup zameraný na žiaka je súčasne aj výzvou na rozvoj prístupu zameraného na človeka v celej organizácii.
Osobitne by som chcela vyzdvihnúť našu zahraničnú hostku Annu Pires z Portugalska, skúsenú školiteľku učiteľov a lektorov, autorku učebných materiálov a odborníčku s viac ako 30-ročnou praxou v oblasti jazykového vzdelávania.
Anna dlhodobo spolupracuje s medzinárodne uznávanou organizáciou Pilgrims Teacher Training a portugalskou asociáciou APPI. Vo svojej práci prepája humanistické prístupy, všímavosť, hudbu, tvorivosť a rôzne spôsoby zapájania žiakov do učenia.
Práve jej odborné zameranie je veľmi blízke filozofii Learn & Lead Innovation. Pripomína nám, že učenie nie je iba kognitívny proces. Je to skúsenosť celého človeka, v ktorej majú svoje miesto emócie, vzťahy, tvorivosť, pozornosť aj pocit bezpečia a prijatia.
Veľmi si vážim, že Anna prijala naše pozvanie a svojou účasťou prispela k medzinárodnému odbornému rozmeru konferencie. Jej dlhoročné skúsenosti zároveň pripomínajú hodnotu humanistického vzdelávania, ktoré je súčasťou aj našej vlastnej profesijnej cesty.
Verím, že budúcnosť vzdelávania nebude stáť iba na nových technológiách a metodikách, ale predovšetkým na schopnosti učiteľov vytvárať zmysluplné vzťahy a podmienky, v ktorých sa ľudia chcú učiť.
Osobitné miesto v našej medzinárodnej komunite má pre mňa aj Berislav Božanović z Chorvátska, majiteľ a riaditeľ jazykovej školy Linguapax vo Vukovare, prezident Asociácie chorvátskych jazykových škôl YALS a jeden z našich kľúčových lektorov certifikačného programu Learn & Lead Innovation.
Spolu so mnou vedie modul Základy nového líderstva a komunikácie, prostredníctvom ktorého pomáha učiteľom a školským lídrom rozvíjať nový prístup k vedeniu ľudí.
Na Berislavovej ceste si mimoriadne vážim jeho osobnú premenu. Sám prešiel procesom, v ktorom sa učil prijímať nové myšlienky, meniť vlastné presvedčenia a postupne prenášať tieto skúsenosti do vedenia svojej školy aj práce s ďalšími učiteľmi. Jeho príbeh ukazuje, že skutočná zmena organizácie sa začína zmenou človeka, ktorý ju vedie.
V našom spoločnom rozhovore pomenoval jednu z myšlienok, ktorá je mi veľmi blízka: ak chceme viesť druhých, musíme sa najskôr naučiť viesť samých seba. Potrebujeme rozumieť svojim emóciám, reakciám, spôsobu komunikácie a tomu, ako svojím správaním ovplyvňujeme ľudí okolo nás.
Berislav zároveň prináša dôležitú skúsenosť z praxe: prístup zameraný na žiaka potrebuje vedenie zamerané na učiteľa. Ak chceme, aby učitelia vytvárali bezpečné a podporné prostredie pre svojich žiakov, potrebujú takéto prostredie zažívať aj oni sami.
Na Berislavovi si vážim predovšetkým jeho autentickosť a ochotu neustále sa učiť. Je pre mňa príkladom človeka, ktorý našu spoločnú víziu nielen prijal, ale pretvoril ju vlastnou skúsenosťou a dnes ju odovzdáva ďalším. Práve takto si predstavujem rozvoj učiacej sa komunity – keď sa z účastníkov vzdelávania stávajú jej spolutvorcovia a lídri.
Aj preto má pre mňa jeho pôsobenie v Learn & Lead Innovation osobitný význam. Ukazuje, že líderstvo nie je iba súbor kompetencií, ktoré získame na vzdelávaní. Je to celoživotná cesta sebapoznania, rozvoja vzťahov, dôvery a zodpovednosti za ľudí, ktorých vedieme. A práve takýchto lídrov potrebujú naše školy.
Ďalšie odborné vstupy, diskusie a praktické aktivity otvárali otázky profesijného rozvoja, spolupráce, vedenia ľudí a vytvárania školskej kultúry. Ako môže učiteľ rásť spolu so svojimi kolegami? Ako môže vedenie školy podporovať dôveru a iniciatívu? Ako premieňať individuálne skúsenosti na spoločné učenie celej organizácie?
Práve tieto otázky sú základom nášho smerovania. Verím, že škola sa nemôže stať skutočne učiacou sa organizáciou iba tým, že jej zamestnanci absolvujú vzdelávacie programy. Potrebuje vytvárať kultúru, v ktorej sa učenie, reflexia, spolupráca a vzájomná podpora stávajú prirodzenou súčasťou každodenného života.
Dôležité miesto v programe preto patrilo aj skúsenostiam ľudí, ktorí sa o rozvoj škôl usilujú priamo vo svojej každodennej praxi. Veľmi si vážim zapojenie Alojza Šutého, Maji Videnovik a ďalších odborníkov, ktorí prinášajú pohľad školského manažmentu, pedagogickej praxe a odbornej podpory žiakov.
Jednou z najväčších hodnôt konferencie bol pre mňa jej medzinárodný rozmer. Teší ma, že sme na Štrbskom Plese dokázali vytvoriť priestor na stretávanie a výmenu skúseností medzi ľuďmi zo Slovenska, Lotyšska, Litvy, Severného Macedónska, Portugalska, Chorvátska, Českej republiky a Rakúska.
Naše vzdelávacie systémy, kultúry a podmienky sa v mnohom líšia. Napriek tomu nás spájajú veľmi podobné otázky. Ako podporovať učiteľov? Ako rozvíjať školských lídrov? Ako vytvárať školy, v ktorých sa ľudia cítia dobre a zároveň dosahujú kvalitné výsledky?
Veľmi si vážim aj prínos našich zahraničných kolegov a partnerov, medzi ktorými bola Andrea Anić Petrović z Chorvátska, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácie Learn & Lead do pedagogickej praxe.
Medzinárodná spolupráca nám umožňuje pozerať sa na vlastnú prax z inej perspektívy, objavovať nové možnosti a zároveň si uvedomovať, koľko spoločného máme.
Pre mňa je medzinárodná komunita dôkazom, že dobré myšlienky nemajú hranice. Ich skutočná hodnota rastie vtedy, keď ich ľudia prijímajú, rozvíjajú a pretvárajú vo svojom vlastnom prostredí.
Významnou súčasťou programu boli workshopy, spoločné diskusie a príklady dobrej praxe. Účastníci oceňovali možnosť získavať konkrétne podnety pre vyučovanie, spoluprácu s kolegami aj osobný rozvoj žiakov.
Zo spätnej väzby sa opakovane vynárali témy praktického využitia získaných poznatkov, potreby ďalšieho zdieľania skúseností a záujmu o hlbšie spracovanie jednotlivých oblastí. Viacerí účastníci by na budúcich stretnutiach privítali ešte viac praktických ukážok, dlhšie workshopy a príležitosti zažiť konkrétne vyučovacie situácie z pohľadu žiaka.
Túto spätnú väzbu vnímam ako veľmi cennú. Ukazuje nám, že ľudia nechcú iba počúvať o zmene. Chcú ju zažiť, pochopiť a vedieť uskutočniť vo vlastnom prostredí.
Spätná väzba nám priniesla viacero povzbudivých zistení. Účastníci oceňovali odborný obsah konferencie, praktické skúsenosti, medzinárodný rozmer aj príležitosť stretnúť ľudí, ktorí sa venujú podobným výzvam.
Medzi najhodnotnejšie časti konferencie zaraďovali:
V celkovom hodnotení prevládali pozitívne známky, pričom najčastejším hodnotením bola najvyššia známka 5 z 5. Ešte dôležitejšie sú pre mňa však konkrétne myšlienky, ktoré si ľudia odnášajú do svojej praxe.
Spomínali inšpiráciu pre vyučovanie, podporu osobného rastu žiakov, nové možnosti spolupráce medzi kolegami, individuálny prístup a chuť pokračovať v rozvoji vlastnej školy.
Veľmi ma potešil aj záujem o našu víziu Happy School 2030+. Niektoré školy už prejavili záujem o zapojenie, ďalší účastníci chcú spoznať možnosti spolupráce a niektorí ponúkli svoje skúsenosti ako mentori, lektori či partneri.
Pre mňa je to jeden z najdôležitejších výsledkov konferencie: myšlienky nezostali iba v konferenčnej sále. Začali sa premieňať na záujem o konkrétne ďalšie kroky.
Po skončení konferencie za mnou prišla jedna z účastníčok a povedala mi niečo, na čo nikdy nezabudnem. Okrem odborného programu, inšpirácií a spoločných zážitkov si z konferencie odnáša aj skúsenosť s tým, ako sme zvládli nečakané komplikácie pri jej začiatku.
Prezradila mi, že ma pozorovala. Zaujímalo ju, ako budem reagovať, keď sa veci nevyvíjajú podľa plánu. Ocenila môj pokoj a spôsob, akým som sa k situácii postavila. Jej slová ma hlboko zasiahli.
V tej chvíli som si znovu uvedomila, že ako lídri neučíme iba tým, čo hovoríme. Učíme aj tým, ako reagujeme, keď sa nám nedarí, keď prichádza neistota a keď potrebujeme hľadať riešenia spolu s ostatnými.
Možno práve toto bol jeden z najautentickejších momentov celej konferencie. Hovorili sme o učiacich sa komunitách, odolnosti, spolupráci a líderstve. A hneď na začiatku sme dostali príležitosť tieto princípy spoločne žiť.
Za každým podujatím, ktoré má ambíciu priniesť dlhodobú hodnotu, stoja ľudia a organizácie ochotní spojiť svoje schopnosti, skúsenosti a zdroje. Aj naša konferencia vznikla vďaka spolupráci partnerov, ktorým záleží na rozvoji vzdelávania a na budovaní silnejších učiacich sa komunít.
Veľmi si vážim odborné partnerstvo IAITME – Medzinárodnej asociácie inovatívnych učiteľov a manažérov vo vzdelávaní, Asociácie jazykových škôl Slovenskej republiky (AJS SR) a KNOWLO Global. Tieto organizácie prinášajú skúsenosti z profesijného vzdelávania, vedenia ľudí, rozvoja vzdelávacích organizácií a medzinárodnej spolupráce.
Osobitne si vážim spoluprácu s KNOWLO Global a jeho predstaviteľkami Adélou Vítkovskou a Vandou Novokšonovou, pretože práve ich pozvanie na konferenciu v Rige v decembri 2025 sa stalo jedným z prvých impulzov pre vznik nášho medzinárodného podujatia. Naša spolupráca tak prináša nielen nové odborné kontakty, ale aj konkrétne inovácie, akou bolo AI simultánne tlmočenie.
Osobitné poďakovanie patrí generálnemu partnerovi konferencie, spoločnosti Kinnarps, ktorá svojou podporou prispela k realizácii nášho spoločného podujatia.
Veľmi si vážim aj všetkých ďalších sponzorov a partnerov, ktorých sa nám podarilo osloviť a získať pre našu spoločnú myšlienku. Aj vďaka ich podpore a osobnému nasadeniu členov organizačného tímu, osobitne Adriany Plassiard, projektovej manažérke Learn & Lead Innovation, Jany Urbanovej a jej kolegýň zo ZŠ Bystrická cesta, sme mohli pripraviť konferenciu na vysokej organizačnej úrovni v krásnom prostredí hotela Borovica na Štrbskom Plese.
Partnerstvo pre mňa nikdy nebolo iba otázkou finančnej podpory či umiestnenia loga na propagačných materiáloch. Je predovšetkým vyjadrením dôvery a ochoty prispieť k niečomu, čo má širší spoločenský význam.
Verím, že práve takéto partnerstvá budú jedným z dôležitých pilierov našej spoločnej cesty k vízii Happy School 2030+.
Konferencia bola zároveň významným krokom na našej spoločnej ceste k vízii Happy School 2030+ – Šťastná škola. Naším cieľom je postupne vytvoriť sieť 100 škôl, ktoré budú spoločne rozvíjať vzdelávacie prostredie založené na rešpekte, dôvere, spolupráci, zodpovednosti a radosti z učenia.
Nechceme školám ponúkať hotové recepty ani im hovoriť, aké majú byť. Chceme s nimi vytvárať partnerstvá, v ktorých sa budeme navzájom učiť, skúmať, reflektovať, experimentovať a zdieľať skúsenosti.
Každá škola má svoj vlastný príbeh, kultúru, silné stránky a výzvy. Každá môže prispieť niečím jedinečným. Spoločne chceme mapovať cestu k Šťastnej škole, dokumentovať skúsenosti, pomenúvať úspechy aj prekážky a postupne vytvárať poznanie, ktoré bude užitočné aj pre ďalšie školy.
Na tejto ceste sa nebudeme učiť iba o vzdelávaní. Budeme sa učiť o sebe, o svojich žiakoch, kolegoch, školách, vzťahoch a spoločnosti, ktorej sme súčasťou.
Šťastná škola pre mňa nie je hotový model, ktorý niekomu odovzdáme. Je to živá vízia, ktorú budeme spoločne vytvárať s ľuďmi, ktorí sa rozhodnú byť jej súčasťou. Naším najväčším bohatstvom budú ich skúsenosti, odvaha, otvorenosť a ochota učiť sa.
Práve príbeh ZŠ Bystrická cesta v Ružomberku je pre mňa povzbudením, že táto vízia má svoje konkrétne základy. Škola, ktorá sa pred dvoma rokmi ako prvá na Slovensku verejne prihlásila k ceste rozvoja na učiacu sa organizáciu v spolupráci s Learn & Lead Innovation, dnes svojím príkladom pomáha otvárať túto cestu aj ďalším základným školám.
Rovnako inšpiratívnym príkladom je aj Stredná zdravotnícka škola v Dolnom Kubíne pod vedením riaditeľa Alojza Šutého. Aj jej príbeh ukazuje, akú dôležitú úlohu zohráva vedenie školy, spoločná vízia a ochota rozvíjať kultúru učenia, spolupráce a vzájomnej dôvery. Veľmi si vážim, že aj táto škola je súčasťou našej spoločnej cesty. Príbeh Alojza Šutého a jeho školy vám prinášame v samostatnom blogovom článku, v ktorom približujeme ich skúsenosti a cestu rozvoja.
Obe školy sú pre mňa dôkazom, že vízia Happy School 2030+ nie je iba predstavou o budúcnosti, ale cestou, po ktorej už dnes spoločne kráčame. Každá škola svojím vlastným spôsobom, no so spoločným cieľom – vytvárať prostredie, v ktorom sa učia a rastú nielen žiaci, ale aj učitelia, školskí lídri a celé školské komunity.
Veľké poďakovanie patrí všetkým prednášajúcim, lektorom, školiteľom a odborným hosťom, ktorí sa podelili o svoje poznatky a skúsenosti. Ďakujem našim partnerom a sponzorom za podporu konferencie a dôveru v naše spoločné smerovanie.
Ďakujem moderátorke podujatia, školám, ich vedeniam, pedagogickým tímom a všetkým účastníkom, ktorí prišli osobne alebo sa k nám pripojili online.
A predovšetkým ďakujem celému organizačnému tímu. Za odvahu pridať sa, za dôveru, ochotu spolupracovať, množstvo hodín príprav, tvorivosť, trpezlivosť a vytrvalosť. Aj za tie náročné chvíle, v ktorých sme sa o sebe navzájom naučili možno najviac.
Dokázali sme, že aj keď veci nejdú podľa plánu, spoločne môžeme nájsť cestu.
Konferencia Učiace sa komunity je naším každoročným stretnutím ľudí, ktorí veria, že vzdelávanie môžeme rozvíjať spoločne. Už teraz sa preto môžete tešiť na druhý ročník konferencie Učiace sa komunity v októbri 2027.
Chceme nadviazať na všetko, čo sa nám podarilo, poučiť sa z toho, čo môžeme zlepšiť, a vytvoriť ešte viac priestoru pre praktické workshopy, medzinárodné skúsenosti, zdieľanie príkladov dobrej praxe a spoločné učenie školských tímov.
Dovtedy nás však čaká množstvo práce. Budeme pokračovať v rozvoji vízie Happy School 2030+, vytvárať nové partnerstvá a spoločne so školami mapovať cestu k vzdelávaniu, ktoré má zmysel.
V máji som mala víziu a otázku, či som pripravená. V októbri som už mala tím, spoločný zážitok a potvrdenie, že na veľké veci nemusíme byť pripravení sami. Potrebujeme ľudí, s ktorými sa dokážeme učiť, rásť a spoločne ich uskutočňovať.
Teším sa na všetkých, ktorí sa k nám na tejto ceste pridajú.
100 škôl. Jedna spoločná vízia. Tisíce príležitostí na rast.