Sú zmeny, ktoré môžeme naplánovať, zapísať do stratégií, projektov, zákonov či reformných dokumentov. A potom sú zmeny, ktoré majú skutočne pretrvať. Tie podľa mňa vznikajú úplne inde – v človeku. V jeho presvedčení, vnútornom rozhodnutí, hodnotách a ochote prevziať zodpovednosť za to, čo môže sám ovplyvniť.
Konferencia Učiace sa komunity 2026 je preto predovšetkým o ľuďoch a pre ľudí. Pre tých, ktorí vnímajú a cítia, že akákoľvek skutočná a trvalá zmena v spoločnosti vychádza z presvedčenia človeka, z jeho spolupráce s druhými a zo slobody a priestoru, v ktorom môže realizovať svoje najvyššie ciele a vízie. Verím, že človek potrebuje cítiť zmysel v tom, čo robí. Potrebuje mať možnosť premýšľať, tvoriť, rozhodovať sa, skúšať nové veci, niekedy sa aj pomýliť a opäť hľadať cestu. A potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými môže svoje predstavy premieňať na realitu.
Práve v tom vidím podstatu učiacich sa komunít. Veľké a trvalé zmeny totiž nevytvára jednotlivec sám. Vznikajú vtedy, keď sa ľudia dokážu spojiť okolo spoločnej myšlienky, navzájom sa počúvať, učiť sa jeden od druhého a prinášať do spoločného priestoru svoje skúsenosti, schopnosti, talent a vlastný pohľad.
Presne o tom je pre mňa aj vzdelávanie. Ak chceme meniť školy, nestačí meniť dokumenty, obsah vzdelávania alebo metódy. Potrebujeme vytvárať podmienky, v ktorých môžu rásť ľudia – riaditelia, zástupcovia, učitelia, odborní zamestnanci, žiaci aj rodičia. Potrebujeme podporovať človeka v tom, aby poznal svoju hodnotu, objavoval svoj potenciál, dokázal prevziať zodpovednosť a zároveň vedel spolupracovať s ostatnými. Keď sa takíto ľudia začnú prepájať, vzniká niečo oveľa silnejšie než súčet jednotlivcov. Vzniká komunita.
Keď sa dnes pozerám na konferenciu Učiace sa komunity 2026, vnímam ju zároveň ako prirodzené pokračovanie cesty, ktorú sme začali už pred mnohými rokmi. Našu prvú konferenciu sme zorganizovali v roku 2009 a práve ňou sme odštartovali našu cestu za humanizáciou vzdelávania na Slovensku. Už vtedy sme boli prepojení s Pilgrims Teacher Training z Veľkej Británie a prinášali sme pohľad na vzdelávanie, v ktorého centre stojí človek, jeho potreby, potenciál a prirodzená schopnosť rásť.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Pribudli školy, projekty, krajiny, partneri, odborníci a predovšetkým ľudia, ktorí tieto myšlienky prijali a začali ich rozvíjať vo svojom vlastnom prostredí. A práve toto považujem za jednu z najväčších hodnôt našej spoločnej cesty. Myšlienka už nestojí na jednom človeku. Žije prostredníctvom mnohých ľudí, ktorí ju prijali, pretvorili cez svoje vlastné skúsenosti a posúvajú ju ďalej.
Aj preto bude táto konferencia medzinárodná. Stretnú sa na nej ľudia, ktorí prijali Inováciu Learn & Lead a jej hodnoty a svojím vlastným spôsobom ich ďalej dotvárajú, rozvíjajú a implementujú vo svojich školách, tímoch, organizáciách a krajinách. Verím v spoločné hodnotové východiská a zároveň v dostatok slobody, dôvery a priestoru, aby každý človek mohol priniesť to najlepšie zo seba.
„Inovácia pre mňa nie je návod, podľa ktorého majú všetci postupovať rovnako. Je to živý priestor, do ktorého ľudia vstupujú so svojimi skúsenosťami, talentom a víziami – a práve tým ho ďalej rozvíjajú.“
Takto podľa mňa vznikajú skutočné učiace sa komunity. Nie tým, že všetci myslíme rovnako, ale tým, že vieme, prečo sme spolu, dokážeme sa rešpektovať a zároveň máme odvahu prinášať vlastné pohľady a riešenia. Práve takúto komunitu chceme postupne posilňovať aj medzi školami – komunitu ľudí, ktorí sa navzájom podporujú, zdieľajú skúsenosti a spoločne hľadajú cesty, ako posúvať vzdelávanie ďalej.
Aby však ľudia mohli byť nositeľmi zmeny, potrebujú na to podmienky. Potrebujú dôveru, slobodu a priestor realizovať svoje nápady, ciele a vízie. Potrebujú cítiť, že ich hlas má význam a že nie sú iba vykonávateľmi rozhodnutí niekoho iného. Práve v takomto prostredí môže človek prevziať zodpovednosť, rozvíjať svoj potenciál a zároveň prispievať k rastu ostatných.
To platí pre učiteľa, riaditeľa, lídra aj celý tím. Ak chceme od ľudí inovácie, nemôžeme im zároveň vziať priestor tvoriť. Ak od nich očakávame zodpovednosť, potrebujeme im dať aj dôveru. A ak chceme budovať komunity, musíme vytvárať prostredie, v ktorom ľudia cítia, že do nich skutočne patria.
Odtiaľ vedie naša cesta k vízii Šťastných škôl. Šťastná škola pre mňa nie je škola bez problémov, nárokov či náročných situácií. Je to škola, v ktorej môže človek rásť. Škola, kde riaditeľ nemusí mať všetky odpovede, ale dokáže vytvárať priestor pre ľudí. Kde učiteľ nie je iba vykonávateľom zmien, ale ich spolutvorcom. Kde sa ľudia počúvajú, učia jeden od druhého, dôverujú si, spolupracujú a vidia zmysel v tom, čo robia.
A práve tu sa pre mňa spája humanizácia vzdelávania, s ktorou sme začínali pred rokmi, s tým, čo dnes nazývame učiacimi sa komunitami. Stále je v centre človek. Mení sa rozsah, pribúdajú skúsenosti, partneri, krajiny a nové možnosti spolupráce, ale základné presvedčenie zostáva rovnaké: ak chceme rozvíjať školy, potrebujeme rozvíjať ľudí, ktorí ich každý deň vytvárajú.
Konferencia Učiace sa komunity 2026 pre mňa preto nie je iba ďalším odborným podujatím. Je pozvaním pre ľudí, ktorí cítia, že vzdelávanie môžeme meniť ľudsky. Pre riaditeľov, zástupcov, učiteľov, mentorov, koučov, odborníkov, lídrov a všetkých, ktorí veria v potenciál človeka a silu spolupráce. Je aj pre tých, ktorí možno ešte presne nevedia, ako niečo zmeniť, ale veľmi dobre vedia, prečo to zmeniť chcú.
„Čím dlhšie pracujem s ľuďmi, tým viac verím, že budúcnosť nevytvoria dokonalé systémy. Vytvoria ju ľudia, ktorí dostanú dôveru, slobodu a priestor rozvíjať svoj potenciál – a ktorí sa dokážu spojiť s druhými pre niečo, čo ich presahuje.“
V roku 2009 sme začali hovoriť o humanizácii vzdelávania. Dnes je okolo tejto myšlienky oveľa väčšia a medzinárodná komunita ľudí. A práve preto sa na naše stretnutie 17. októbra 2026 na Štrbskom Plese nesmierne teším. Na ľudí, ktorých poznám už roky, aj na tých, ktorých stretnem prvýkrát. Na rozhovory, zdieľanie skúseností, nové pohľady, nové spojenia a možno aj nové myšlienky a projekty, ktoré sa práve tam začnú rodiť.
Ak chceme vytvárať trvalú zmenu, potrebujeme začať pri človeku. Ak chceme, aby táto zmena rástla, potrebujeme sa spájať, učiť sa jeden od druhého a vytvárať prostredie, v ktorom môžu ľudia slobodne prinášať svoje schopnosti, skúsenosti, nápady a vízie.
A presne o tom má byť naše stretnutie na Štrbskom Plese. O ľuďoch. Pre ľudí. O tom, čo dokážeme vytvoriť, keď si navzájom dáme dôveru, priestor a príležitosť rásť.