Čo sa stane, keď učitelia na chvíľu opustia svoju každodennú rolu a sami sa stanú učiacimi sa? Čo objavia o sebe, o svojich žiakoch a o spôsobe, akým pristupujú k učeniu? Aj o tom je naša skúsenosť zo ZŠ s MŠ Kotešová, kde sme spoločne otvorili ďalšiu cestu k inovácii vzdelávania.
V Learn & Lead Innovation veríme, že ak chceme meniť spôsob, akým sa učia naši žiaci, potrebujeme najskôr vytvoriť priestor na učenie samotným učiteľom. Nie iba na získavanie nových poznatkov, ale aj na premýšľanie, objavovanie, spoluprácu a uvedomovanie si vlastných postojov.
Práve s týmto zámerom sme sa stretli s pedagogickým tímom ZŠ s MŠ Kotešová. Naším cieľom nebolo predstaviť ďalšiu metódu, ktorú majú učitelia začať používať. Chceli sme spoločne objavovať, čo znamená prístup zameraný na potreby žiaka a ako sa môže postupne stať prirodzenou súčasťou každodennej pedagogickej praxe.
Počas nášho spoločného vzdelávania sme pracovali so symbolmi, 3D logom, motivačným kufríkom, netradičným diktátom, spoluprácou vo dvojiciach aj riešením skutočných situácií zo školského prostredia.
Každá z týchto aktivít mala svoj zámer. Umožniť učiteľom zažiť učenie z inej perspektívy, vnímať vlastné reakcie, premýšľať o potrebách druhých a objavovať, čo všetko ovplyvňuje naše učenie.
Zaujímalo ma, čo si z tohto spoločného času odnesú samotní účastníci. Ich odpovede ma potešili, ale aj priviedli k ďalšiemu premýšľaniu.
Jedna z učiteliek napísala:
„Moje očakávania boli splnené: všetci sme spolupracovali, pochopila som, kde mám rezervy, utvrdila som sa vo svojich vedomostiach a smerovaní.“
Iná vyzdvihla:
„Odbremenenie od povinností, iný pohľad na prácu so žiakom – nadhľad.“
Práve toto považujem za jeden z dôležitých momentov profesijného učenia. Keď sa dokážeme pozrieť na svoju prácu s odstupom, začíname vidieť aj možnosti, ktoré nám v každodennom pracovnom tempe môžu unikať.
V anonymnej spätnej väzbe sa opakovane objavovali konkrétne aktivity, ktoré účastníkov zaujali. Každý si pritom odniesol niečo iné.
Osobitne ma zaujalo vyjadrenie jednej účastníčky, ktorá za najinšpiratívnejšiu označila:
„Riešenie problému – jeden zadal problém, aký má so žiakom a hľadali sme spoločne ako pomôcť, čo by sme navrhli my.“
Ďalšia učiteľka ocenila:
„Zaujala ma aktivita zameraná na riešenie problémov z rôznych pohľadov, ktorá rozvíja kritické myslenie a spoluprácu.“
V týchto odpovediach vidím podstatu učiacej sa organizácie. Keď prestávame byť na svoje pedagogické výzvy sami a začíname sa učiť jeden od druhého, vzniká priestor na spoločný rast.
Po vzdelávaní sme účastníkov požiadali o anonymnú spätnú väzbu. Získali sme 20 odpovedí, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť ich skúsenostiam, očakávaniam a ďalším rozvojovým potrebám.
Výsledky ukázali, že:
Za týmito číslami sa však skrývajú konkrétne ľudské skúsenosti. A práve tie sú pre mňa najcennejšie.
Učitelia hodnotili vzdelávanie napríklad takto:
„Školenie bolo pre mňa motivujúce, priviedlo k zamysleniu, uvedomeniu.“
„Získané informácie považujem za užitočné a využiteľné v mojej pedagogickej práci.“
„Bolo príjemné pre kolektív.“
„Vzdelávanie splnilo moje očakávania a prinieslo mi nové podnety a inšpirácie.“
Tieto vyjadrenia mi potvrdzujú, že učitelia potrebujú nielen nové poznatky, ale aj priestor, v ktorom môžu spoločne premýšľať o svojej práci, cítiť podporu a nachádzať motiváciu pokračovať.
Rovnako dôležité sú pre mňa odpovede, ktoré pomenúvajú, čo by mohlo byť lepšie.
Niektorí účastníci by privítali viac konkrétnych ukážok z vyučovania a praktických situácií so žiakmi.
Jedna učiteľka napísala:
„Viac reálne ukážky priamo v triede so žiakmi, pedagógovia ako pozorovatelia. Viac reálnych ukážok.“
Ďalšia uviedla:
„Ocenila by som ešte viac praktických ukážok.“
Takúto spätnú väzbu považujem za veľmi cennú. Ukazuje nám, že vzdelávanie nemôže zostať iba pri inšpirácii a zážitku. Potrebujeme pokračovať v triedach, pozorovať učenie žiakov, reflektovať vlastnú prax a spoločne hľadať odpovede na otázky, ktoré každodenné vyučovanie prináša.
Aj preto v Learn & Lead Innovation rozvíjame prepojenie vzdelávania, mentoringu, pozorovania vyučovania a spoločnej reflexie.
Naším cieľom nie je, aby učitelia robili viac. Chceme im pomáhať objavovať, ako môžu robiť veci inak, zmysluplnejšie a s väčším porozumením potrebám žiakov aj sebe samým.
Veľmi ma zaujímalo aj to, aké témy učitelia sami považujú za dôležité pre svoj ďalší profesijný rozvoj.
Medzi najčastejšie vyberané patrili:
Keď sa pozriem na tieto témy spoločne, vidím v nich jednu dôležitú potrebu: učitelia chcú lepšie rozumieť svojim žiakom, sebe navzájom a prostrediu, v ktorom pracujú.
A práve tu sa prepájajú naše tri piliere inovácie Learn & Lead – prístup zameraný na potreby žiaka, princípy 9 + 0–0 a rozvoj školy ako učiacej sa organizácie.
Často hovoríme o potrebe meniť školy. O nových kurikulách, metódach, technológiách či kompetenciách. No každá skutočná zmena sa napokon odohráva medzi ľuďmi.
Medzi učiteľom a žiakom. Medzi kolegami. Medzi vedením školy a pedagogickým tímom.
Som presvedčená, že šťastná škola nie je škola bez problémov. Je to škola, ktorá sa učí svoje problémy spoločne riešiť, vníma potreby svojich ľudí a vytvára priestor na ich rast.
Preto je pre nás dôležité, aby sa vzdelávanie nestalo iba jednorazovým podujatím, ale súčasťou dlhodobejšej cesty školy.
Aj prostredníctvom našej vízie Šťastná škola 2030+ chceme podporovať školy, ktoré majú odvahu učiť sa, skúšať nové prístupy, reflektovať vlastnú prax a postupne vytvárať kultúru spolupráce, dôvery a zodpovednosti.
Osobitné poďakovanie patrí vedeniu ZŠ s MŠ Kotešová, pani riaditeľke PhDr. Jane Schubertovej a pani zástupkyni riaditeľky pre ZŠ Mgr. Jane Hűbnerovej, za dôveru, otvorenosť a ochotu vytvárať priestor na profesijný a osobnostný rozvoj pedagogického tímu. Veľmi si vážim ich rozhodnutie podporovať vzdelávanie, ktoré nie je iba o získavaní nových poznatkov, ale predovšetkým o spoločnom premýšľaní, spolupráci a postupnom prenášaní nových skúseností do každodennej praxe.
Rovnako úprimne ďakujem všetkým učiteľkám a učiteľom za ich aktívnu účasť, ochotu diskutovať, zdieľať svoje skúsenosti a otvorene premýšľať o vlastnej pedagogickej praxi. Veľmi si vážim aj ich spätnú väzbu – nielen tú pozitívnu, ale aj podnety, ktoré nám pomáhajú ďalej rozvíjať kvalitu našich vzdelávacích programov.
Verím, že práve v takýchto spoločných stretnutiach sa začína vytvárať kultúra učiacej sa školy. Kultúra, v ktorej vedenie podporuje svojich ľudí, učitelia sa učia jeden od druhého a spoločne hľadajú nové možnosti, ako lepšie porozumieť potrebám svojich žiakov.
Ďakujem za možnosť byť súčasťou vašej cesty. Z nášho spoločného učenia si odnášam presvedčenie, že v školách máme množstvo skúseností, schopností a potenciálu, ktoré potrebujeme ďalej objavovať, rozvíjať a prepájať.
Pretože keď sa učia učitelia, vytvárajú nové možnosti učenia aj pre svojich žiakov. A keď sa učia spoločne, začína sa meniť celá škola.